Začnem príbehom
Boli asi tri hodiny poobede a mladomanželia pomaly prichádzali zo svadobného obradu. Pri obrade mali podľa tajných informácií dvoch Poliakov, ktorí rozlievali domácu pálenku ako svätenú vodu pri prvom krste. Zaželal som im, nech sa vtedy ich láska rozdelí, keď sa čriepky rozbitého taniera spoja. Všetci sme však vedeli, že ten tanier na tisíce kúskov rozbitý po celom parkovisku sa nikdy dokopy nedá. Presunuli sme sa teda do reštaurácie. Hostia sa rýchlo najedli a už sa aj mohlo začať svadobné veselie. Mladomanželia nám otvorili tanečný parket a potom som nachvíľu odbehol von za nevestou. Ako skúsený veštec som ju vystríhal pred pitím veľkého množstva alkoholu. Bolo na nej vidno, že už má dosť. Keď som ukončoval ďalšie tanečné kolo a dával priestor harmonikárovi, priskočila ku mne svadobná mama a vraví: “Štefan prosím Vás hrajte, nevestičke je zle, potrebuje sa vytancovať.” Pustil som teda pár piesní na želanie. Po desiatich minútach hľadám očami nevestu.